Články

Články > Článok


Z Párnice cez Osnicu a Malý Rozsutec

chata-terchova.skhodnotenie 51 komentár

Z Párnice cez Osnicu a Malý Rozsutec

Z Párnice cez Osnicu a Malý Rozsutec
Je príjemné nedeľné ráno , vychádzame z chaty , Tomáš , Paľo a ja , práve dorazili kamaráti z Papradna.
Tak sa zvítame s Monikou , Jarom a Janom a odchádzame smerom na Dolný Kubín . Tentokrát som navrhol túru ja, premýšľal som už nad ňou dávno . Presúvame sa do Párnice odkiaľ urobíme hrebeňovku cez Osnicu do Terchovej časť Biely Potok späť na chatu .Od stanice v Párnici vyrážame po modro značenom turistickom chodníku ,vľavo pri hlavnej ceste kúsok cez dedinu . Za posledným domom sa ocitáme na moste ponad riečku Zázrivku a točíme vpravo po asfaltke .
„Tá rieka by sa dnes možno aj dala splaviť.“ Vravím
„Je naozaj super , určite áno.“ Reaguje Monika a priznáva že niečo už aj splavovala.
Ako všetci obdivujeme divokú vodu prešvihneme odbočku a tak sa kúsok musíme vrátiť. Zrazu stúpame hore prudko medzi stromami , našťastie len krátko . Nad lesíkom sa nám otvára krajina z krásnymi veľkými lúkami , ktorými sa naša cestička dlho, dlho kľukatí . S pribúdajúcou nadmorskou výškou sa nám otvárajú výhľady na okolité hory spočiatku najme smerom na východ .
„Tam na horizonte to sú Západné Tatry“ Ukazujem všetkým v diaľke zasnežené štíty hôr.
„To je fakt nádhera.“ Všetci sa kocháme.
Toto mierne stúpanie lúkami je veľmi príjemné a tak postupujeme celkom rýchlo . Po asi necelej hodine trasa prechádza aj lesom , až sa dostávame k opustenému salašu aj s ohradou pre ovce . Hneď za ním obchádzame starý, už minimálne pätnásť rokov nefunkčný , vyrabovaný lyžiarsky vlek.
Trasa pokračuje úzkou lúčnou dolinkou , pravdepodobne sa po nej kedysi lyžovalo . Sme práve v takom akoby úzkom žľabe , okolo nás niekoľko zdatných stromov a za nimi vnímame veľkú , miestami aj zasneženú lúku. Krížom cez ňu stojí ďalší vlek , tento krát však zachovalí , ba dokonca aj nanovo natretý.
„Asi sa tu v zime lyžuje.“
„Vyzerá to dobre .“
Kráčame pravou stranou lúky , chvíľami sa aj brodíme v snehu a po asi tristo metroch vchádzame do lesa . Okolo nás sú väčšinou listnáče, ale keďže je už november stromy sú opadané a tak máme aj tu stále zaujímavé výhľady do okolia . Krátky oddych a načúvame hučiaci vietor vysoko v korunách stromov . A potom zase ticho keď kráčame v závetrí , iba sneh nám vrždí pod nohami. Úzky chodník vedie severnou stranou chrbtu Magury, po vrstevnici a je pekne zasnežený.
„Dajte si pozor , dosť sa to tu šmýka.“ Upozorňuje nás Tomáš , ktorý je práve vedúci skupiny . Vystupujeme na zalesnený hrebeň , dosť tu fúka a tak zastavujeme a obliekame si každý vetrovku . Práve v tej chvíli prichádzajú z protismeru dvaja turisti a tak sa zdravíme a prehodíme zopár slov.
„Idete z Osnice?“Opýtame sa.
„Hej.“ „Pripravte sa na dosť silný vietor.“ Vraví nám jeden z nich.
A tak sa lúčime a pokračujeme ešte lesom , vpravo zostupujeme a obchádzame skaly na hrebeni , je tu dosť pováľaných mohutných stromov , ktoré s menšou námahou musíme prekračovať. Po chvíli sme opäť na hrebeni a z malej lúky sa nám otvárajú výhľady na Stoh , vľavo od neho Južné Steny s Chlebom v hlavnom hrebeni Malej Fatry. Rovno pred nami sa týči špicatý vrchol Osnice a za jej ľavým chrbtom sa vynára skalnatý Veľký Rozsutec , naozaj krásne miesto, kde je človek turista obdarený za všetku tú námahu.
Zostupujeme už lúkou dolu do sedla Strungový Príslop , ku križovatke turistických trás. Tu si dávame chvíľu oddychu , veď nás čaká strmý výstup na Osnicu 1363 mn.m.
„Tak poďme nato.“
Zahlási Paľo a tak pekne všetci Poslúchneme. Vstupujeme do lesa a strmo sa štveráme v snehu , sem tam aj šmykom na strmí chrbát Osnice postupne bez stromov hore a hore . „Tak a sme tu .“
Vychutnávame si kruhový výhľad od Veľkého Rozsutca do ľava na Stoh , Južné Steny , v diaľke pohorie Žiar , vedľa bližšie výrazná Tlstá , Borišov , Ostredok vlastne skoro celá Veľká Fatra , ďalej vľavo trochu zahalené Nízke Tatry , a potom Veľký Choč ,za ním Západné Tatry, potom Oravská Magura , ďalej doľava Babia Hora , Pilsko a ešte Kysucké Beskydy.
Nechce sa nám , ale musíme ďalej a tak začneme zostupovať západným chrbtom Osnice smerom na Meziholie . Asi v strede zostupu sa rozhodujeme pre obedňajšiu pauzu , pekne v závetrí a s výhľadom na Rozsutec ...
Potom pokračujeme v zostupe , prechádzame miestami kde kedysi stála chata pod Rozsutcom a stále po modrej značke obchádzame skalnatého velikána až do sedla Medzirozsutce . Z tohto bodu pokračujem podľa pôvodného plánu po zeleno značkovanom chodníku na Malý Rozsutec . Hore nás prekvapuje silný vietor , ale tie vzrušujúce výhľady nám všetko uľahčujú . Tak si to tu vychutnávame , Tomáš chystá fotoaparát na spoločnú vrcholovú fotku .
Ešte chvíľu a vydávame sa na zostup dolu smerom cez osadu Podrozsutec do Bieleho Potoku . Okolo pol štvrtej sme už na chate . Všetci máme z dnešného dňa výborné pocity a určite stojí za to si to niekedy opäť prejsť . Celkovo sme prešli 20 km a trvalo nám to sedem a pol hodiny .

Fotogaléria k článku

  • Tomáško ,

    iba ti ticho závidím . Aj tú krásnu túru aj tvoju kondičku.



    11.11.2017, 07:34:26

PRIDAŤ NOVÝ KOMENTÁR

Ohodnoťte článok alebo pridajte komentár.

Pozn. 5 je najlepšie hodnotenie.
*Komentár