Články

Články > Článok


Tri hrady

chata-terchova.sknemá hodnotenie0 komentárov

Tri hrady

Tri hrady
Tomáš tentokrát navrhol túru v Súľovských Vrchoch , s tým že vystúpime na tri zrúcaniny.
A tak v piatok 17.novembra nasadáme zavčasu ráno do auta a presúvame sa ja s Alenkou z Terchovej do Hričovského Podhradia . Katka a Tomáš nás už čakali a hneď ako sme dorazili , presadli k nám do auta. Katkino autíčko nechávame tam a všetci frčíme do Lietavy ,miestna časť Majer , odkiaľ začína naša túra cez tri hrady. Približne o štvrť na deväť vyrážame po modro značenom chodníku smer náš prvý cieľ „hrad Lietava“.
Ešte plný energie , rezko kráčame hore lúkou za dedinou , zrúcaninu hradu máme po pravej ruke a z dohľadu ho strácame keď vstúpime do lesa v ktorom je veľa borovíc . Prichádzame na turistickú križovatku „Cibuľnik“v sedle , na hrad je to už iba kúsok , tak tu zatáčame doprava a po chvíli sa nám už ukazuje v celej svojej kráse . A tak tu blúdime medzi hradbami a obdivujem pomerne zachovalé a rozsiahle priestory zrúcanín hradu .Prechádzame cez nádvoria , pod starú klenbu a po drevených schodoch vystupujem akoby na vyššie podlažie . Zhora sa dívame do hlbokých priestorov hradu , kde kedysi možno sídlila vojenská posádka , pretože vo vysokom vonkajšom múre hradu , sú stále zachované strieľne pre delá. Ešte je tu stále veľa zachovaných priestorov a tak sa sem určite oplatí prísť.
Naša prehliadka končí a my pokračujeme po modrej značke kúsok akoby späť k smerovníku a potom hrebeňom ďalej až do Podhoria . Tento úsek lesom je veľmi príjemný , cestička sa mierne kľukatí a postupne klesá . Vychádzame na lúku a z nej prechádzame do ihličnatého lesa , kde nás prekvapuje množstvo obrovských mravenísk .
„Sú ich desiatky a tie rozmery , tamto najväčšie má priemer v podstave približne päť metrov.“
„Naozaj veľké , a je ich tu tak veľa pri sebe .“ Vravím
Žiaľ , prebieha tu ťažba dreva , a tak nás napadá myšlienka či to tu bude aj o pár rokov.
Vychádzame z lesa a smerujeme cez lúku do Podhoria. Turistický chodník križuje dedinu a potom opäť pokračujeme lúkami . Mierne stúpame a asi po jednom kilometri vchádzame do lesa . Po chvíli sa k nám pripája žlto značený chodník , na ktorom miestny vybudovali krížovú cestu. S pribúdajúcou výškou začne pribúdať aj hmla a atmosféra vynárajúcich skál nám očarúva . Ešte niekoľko skalných obrov skrytých v lese a zrazu sa ocitáme na konci krížovej cesty .
„Tak tu si dáme oddych.“ Povie Katka a my všetci súhlasíme a sadáme si na lavičky pod strechou.
Po krátkom občerstvení pokračujeme cez sedlo ďalej modrou značkou , klesáme a okolo nás sa stále vynárajú skaly .Vychádzame z lesa na rozľahlú lúku a otvorí sa nám výhľad na dedinu Súľov. Ako tak zostupujeme po riadne diviakmi rozrytej lúke , spozorujeme veľmi zvláštny objekt .
„To je zraková pyramída.“ Zahlási Tomáš.
Katka a Alenka vstupujú dnu .
„Ako to tu funguje?“ Katka
„Choďte úplne dozadu , tam si čupnite a dívajte sa von a mali by ste vidieť Bradu.“ Vraví Tomáš.
Dnes je však hrebeň v hmle a tak to nehrozí .
Pokračujeme po lúke dolu do dediny .
„Ideme tamto do Koliby .“ Ukazuje nám Tomáš drevený zrub na protiľahlej lúke.
„Tak fajn , tam sa najeme.“ Alenka
„Dúfajme že je otvorené.“ Pridávame sa všetci
Našťastie bolo a na naše prekvapenie sedelo vo vnútri aj dosť hostí .
„Tak sme si trochu oddýchli , najedli sa a ide sa ďalej.“ Vravím
Lúkou za Kolibou sa štveráme hore , križujeme žltú a prechádzame už v lese doprava na červeno značený chodník. Netrvá to dlho a sme pri smerovníku „Lúka pod hradom.“
„Tu si odbehne po zelenej hore na Súľovský hrad , za desať minút sme tam.“ Tomáš
O chvíľu už sedíme s Tomášom hore a čakáme na baby . Z hradu tu už toho veľa nezostalo , ale ešte stále sa na niekoľkých miestach nachádzajú pozostatky kamenných múrov .Už sme všetci a tak nám Tomáš robí spoločnú fotku. Zostup späť na červenú je pomerne rýchly a tak už stúpame popod Bradu hore na hrebeň . V hmlistom počasí je to také iné , zvláštne. Z každej strany sa nám vynárajú jemne zahalené skalné útvary . Pripomínajú nám akési obludy , príšery či obrov.
„Taká tajomná atmosféra.“
„Pozri tamto akoby to bol obor s maličkou hlavou.“ Vravím
A takto pekne, po kľukatom chodníku , v tomto objatí skalných obrov , po necelej hodine prichádzame na križovatku „Pod Roháčom“ , kde zatáčame doľava a miernym klesaním , stále lesom ,pokračujeme smerom na hrad Hričov . Je už dosť šero , ale i napriek tomu vystupujeme na hrad. Je menší a tak to stíhame celkom rýchlo . Ešte pár tajomných zákutí a čaká nás zostup do Hričovského Podhradia . Je už skutočne tma keď vychádzame z lesa .
„Aha tu sú pri nás diviaky .“ Ticho hovorí Tomáš aby ich nevyplašil .
„Naozaj“ Katka
Sú pri nás úplne blízko , je jasné že o nás vedia , sú veľmi potichu .
Vychádzame na lúku a už iba niekoľko minút a sme pri aute . Sme unavený ale všetci s dobrým pocitom.
„Tri hrady za jeden deň.“

Fotogaléria k článku

PRIDAŤ NOVÝ KOMENTÁR

Ohodnoťte článok alebo pridajte komentár.

Pozn. 5 je najlepšie hodnotenie.
*Komentár